Už druhý rok čelia obyvatelia, a to nie len v Európe, kríze životných nákladov vyvolanej infláciou.
Priemerná inflácia v EU v roku 2022 dosiahla podľa agentúry Eurostat úroveň 9,2%. Všetky krajiny západnej Európy zaznamenali, s výnimkou Belgicka, s výškou 10,3% a Holandska s výškou 11,5%, jednocifernú infláciu. Naopak, v krajinách tzv. východného bloku dosahovala inflácia dvojciferné hodnoty. Obyvatelia týchto krajín preto pociťovali, a pociťujú aj naďalej, negatívne dopady vysokej miery inflácie oveľa viac. Paradoxne však, práve v krajinách západnej Európy existujú mechanizmy, či už priamo v legislatíve, alebo prostredníctvom sektorových kolektívnych zmlúv, ktoré zaručujú zamestnancom zvyšovania miezd v závislosti od rastu inflácie. Napríklad v Belgicku sa mzdy zvyšovali v minulom roku niekoľko krát. Napriek tomu práve v Belgicku boli masívne protesty, kde demonštrujúci žiadali vyššie úpravy miezd. Zvýšenie miezd o mieru inflácie totiž neznamená nič viac ani nič menej, ako udržanie ich reálnej výšky.
A ako to je u nás na Slovensku?
Priemerná inflácia za rok 2022 dosiahla podľa ŠÚ SR hodnotu 12,8%. Na Slovensku, na rozdiel od veľkej časti krajín západnej Európy, nemáme v legislatíve ani v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa zakotvené zvyšovanie miezd naviazané na infláciu. Pri takomto stave a jeho dlhodobom vývoji, je v nedohľadne sľubované približovanie miezd zamestnancov na Slovensku k mzdám zamestnancov v západnej časti kontinentu. Realitou je pravý opak. Na dôvažok chýba záujem využiť západné modely na elimináciu dopadov inflácie ich ukotvením do legislatívy. Znepokojujúci je aj nezáujem vyriešiť obchádzanie kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni zo strany zamestnávateľov,
ktoré by mohlo situáciu aspoň čiastočne eliminovať.
A ako je to v bankovom sektore?
Väčšina nadnárodných spoločností pôsobiacich v bankovom sektore na Slovensku združených v SBA sa, pri odmietnutí kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni, zrejme dohodla na zvyšovaní miezd vo výške oscilujúcej okolo polovičnej miery inflácie.. Navýšenie miezd vo veľkých bankách vlastnených zahraničnými finančnými skupinami sa realizovalo od 1.1. 2023 v SLSP (skupina Erste),
Vo VUB (skupina Intesa) prebehlo navýšenie miezd k dátumu 1.1. 2023 v retailovej obchodnej sieti a na ostatných pozíciách k dátumu 1. 4. 2023. Zvyšovanie miezd v UniCredit Bank (skupina UniCredit) a VUB prebehne k dátumu 1.4. a v ČSOB (skupina KBC) k 1.5. tohto roka. Výška navýšenia miezd sa pohybuje od 6,19 % v UniCredit Bank, do 10% v ČSOB. Takéto navyšovanie miezd ani zďaleka nepokrýva minuloročnú mieru inflácie. Medzinárodné bankové domy sa evidentne rozhodli riešiť zvyšovanie miezd zamestnancov v dcérskych spoločnostiach na Slovensku a v krajinách ďalej na východ, postavením nového „Berlínskeho múru“. Zvolili totiž rozdielny prístup k riešeniu dopadov inflácie na zamestnancov v rámci koncernov podľa toho, v ktorej časti Európy pracujú.
Na zmiernenie dopadov inflácie sa niektoré banky rozhodli v roku 2022 vyplatiť zamestnancomv rôznej výške tzv. inflačný bonus. Ten je len čiastočnou náplasťou na riešenie inflácie a jeho výška v zásade len potvrdzuje nerovnaký „dvojkoľajný“ prístup k zamestnancom v rámci nadnárodných bankových spoločností.
Najrýchlejšie na krízu životných nákladov zareagovala VUB, ktorá vyplatila zamestnancom v septembri 2022 prvý krát 300 Eur a následne ďalších 300 Eur v decembri.
Najštedrejšia bola ČSOB, ktorá okrem inflačného bonusu poskytnutého v januári 2023 vo výške 500 Eur vyplatila ešte v máji 2022 tzv. covidový príspevok vo výške 1 000 Eur v čistom každému zamestnancovi. UniCredit Bank vyplatila inflačný bonus vo výške od 250 do 1 000 Eur v hrubom.SLSP o jediná vypláca v istej forme aj 13 plat.
Výška bonusu sa však líšila aj medzi krajinami.
Azda najvypuklejšie rozdiely boli v skupine UniCredit. Na porovnanie napríklad zamestnancov v Nemecku potešilo 2 500 Eur, v Rakúsku popri
13. a 14. plate aj 1 000 Eur, v Taliansku k 13.platu 800 Eur v čistom, v Rumunsku 500 Eur v čistom, v Chorvátsku 5 000 HR (664 Eur).
Je zjavné, že uplatnenie rovnakých princípov a pravidiel v rámci koncernov pôsobiacich v európskombankovom priestore nie je samozrejmosťou. K dosiahnutiu zásadnej zmeny v tejto oblasti, povedie zrejme ešte dlhá a zložitá cesta.