Stanovisko OZ BP k Memorandu o dodržiavaní práv zamestnancov bankového sektora

V Preambule uvedené vyjadrenie „vážime si prácu každého človeka“ považujeme za uveriteľné len pre nezainteresovaných mimo bankového sektora. V čase vykazovaných nadpriemerných  ziskov bánk je  priemerný nárast miezd, v sektore vo výške 6% na rok 2023, na ktorý boli banky ochotné pristúpiť, popretím pravdivosti uvedeného vyjadrenia. Indície z priebehu vyjednávaní miezd v jednotlivých bankách, nenechávajú nikoho na pochybách, že išlo o koordinovaný postup bánk z úrovne SBA spochybňujúci akékoľvek trhové princípy. Pri dych vyrážajúcom objeme finančných prostriedkov končiacich na kontách zahraničných akcionárov sa vo vedeniach bánk nenašla vôľa presadiť v zahraničných centrálach schválenie zvýšenia personálnych nákladov aspoň na pokrytie miery inflácie tak, ako sa deje a je samozrejmé v materských bankách napr. v Taliansku, Rakúsku, Belgicku

Vysoký dopyt bánk po zamestnancoch, jeden z najvyšších na pracovnom trhu, je popretím prehlasovanej zaujímavosti a žiadanosti zamestnávateľov bankového sektora. Nedostatok zamestnancov vo výkonných pracovných pozíciách, a to aj napriek znižovaniu počtu zamestnancov prostredníctvom zavádzanej digitalizácie a automatizácie procesov, nesvedčí o tom, že by si zamestnávatelia dostatočne vážili „prácu každého človeka“ a vytvárali podmienky na stabilizáciu zamestnancov prostredníctvom ich mzdového ohodnotenia. Dôsledkom nerovnováhy medzi nárokmi kladenými na zamestnancov a ich odmeňovaním je dvojciferná fluktuácia vyvolaná snahou zamestnancov o zvýšenia mzdy zmenou zamestnávateľa nielen v rámci bankového sektora, ale aj mimo neho. Nedostatočné mzdové ohodnotenie roztáča špirálu putovania zamestnancov medzi bankami na strane zamestnancov spojenú s výberom, preplácaním a školeniami nových zamestnancov na strane zamestnávateľov, s negatívnym dopadom na kvalitu poskytovaných bankových služieb a spokojnosť klientely.

Absentuje primerané ocenenie náročnej odbornej práce, praxe i dlhoročnej práce pre zamestnávateľa odrážajúce sa v rozdielnych mzdách medzi starými a novými zamestnancami. Chýba ochota podeliť sa so zamestnancami o nimi vytváraný profit pre zamestnávateľa v kontexte rastúcich životných nákladov a uspokojovania ich sociálnych potrieb.

Za rozporuplné považujeme vyjadrenie, že Memorandum je výsledkom sociálneho dialógu. Sociálny dialóg je totiž definovaný ako metóda akou si dve základne skupiny (zamestnanci a zamestnávatelia) dohadujú podmienky vzájomného fungovania. Nie je nám, ako zástupcom zamestnancov známe, s kým viedla SBA sociálny dialóg, ktorého výsledkom má Memorandum byť.

Podotýkame, že sociálny dialóg s OZ PPaP, ktorého výsledkom bola Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnancov v bankovom sektore, jednostranne ukončila SBA v r. 2016 vypustením kolektívneho vyjednávania zo stanov SBA.  Všetky snahy OZ o obnovenie kolektívneho vyjednávania opakovane stroskotali na nezáujme vedenia plnohodnotného sociálneho dialógu, ktorého výsledkom by bolo opätovné uzavretie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Na strane SBA sa nenašla ani ochota uzavrieť začaté vzájomné diskusie s OZ PPaP podpísaním akéhokoľvek relevantného dokumentu, ktorý by bol ich výsledkom.

Prehlásenie „bankový sektor má záujem pristupovať k služobne starším zamestnancom tak, aby mohli dosiahnuť finančné ohodnotenie ako pri novo prijímaných zamestnancoch pri obdobnej pracovnej pozícii“, je potvrdením súčasného nezákonného stavu v bankách, v ktorom nedodržiavanie ustanovení § 119a ZP nie je nič výnimočným.

Prehlásenia, že bankový sektor má záujem“: 

• • dodržiavať povinnosti zamestnávateľov zakotvené v ZP v oblasti informovania zamestnancov (§ 238 ZP),

• • vytvárať vhodné podmienky na činnosť odborových organizácií (§ 240 ZP),

• • postupovať pri rozvrhu pracovného času v súlade s § 93 ZP,

• • zabezpečiť dodržiavanie práv zamestnancov vymedzených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a vnútorných predpisoch,

• • dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania zakotvenú v zákone č. 365/2004 Z.z. zákon o rovnakom zaobchádzaní,

• • zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

sú viac než kuriózne, k ničomu nezaväzujúce, nakoľko ide o zákonom dané povinnosti zamestnávateľov určené  ustanoveniami Zákonníka práce a antidiskriminačného zákona. Tieto prehlásenia sú buď znakom neznalosti zákona alebo počítajú s jeho nedostatočnou znalosťou u tých, ktorým je prehlásenie určené.

Prehlásenie, že bankový sektor má záujem informovať odbory v predstihu o zamýšľaných zmenách spôsobu odmeňovania je vo vzťahu k ustanoveniam § 119 ZP stanovujúcich zamestnávateľovi povinnosť dohodnúť mzdové podmienky s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, irelevantné.

Za neodborné považujeme slovné spojenie „zamestnanci bankového sektora“ nakoľko v pozícii zamestnávateľov sú jednotlivé banky nie bankový sektor. V tomto zmysle je potrebné chápať prehlásenie o záujme ponúkať „svojim zamestnancom“ akékoľvek služby, či produkty.

OZ bánk a poisťovní zastáva názor, že účinnejším nástrojom na vytvorenie priaznivého obrazu o atraktívnosti bankového sektora, ako len deklarácia záujmu, je skutočné a neodkladné plnenie povinností zamestnávateľov voči zamestnancom a odborom zakotvených v Zákonníku práce a v súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisoch. Nie umelé udržiavanie zamestnancov na nízkych mzdách, ale odmeňovanie zodpovedajúce zručnostiam a náročnosti vykonávanej práce na všetkých pracovných pozíciách zohľadňujúce rast životných nákladov,  umožňujúce uspokojovanie ich sociálnych potrieb je cestou na zabezpečenie spokojnosti a stability zamestnancov naprieč celým bankovým sektorom.

V Bratislave dňa 20.2.2023