Predseda parlamentu v nedeľu 6. augusta v diskusnej relácii RTVS avizoval, že sa chce spolu s ďalšími predstaviteľmi politického spektra stretnúť so Slovenskou bankovou asociáciou (SBA). Vyslovil očakávanie, že SBA príde s návrhom, ako riešiť situáciu so splácaním hypoték po výraznom zvýšení úrokových sadzieb po skončení fixácií, ktoré bude mať negatívny dopad na cca 80 tisíc majiteľov hypotekárnych úverov. V podstate sa očakáva, že sa banky dobrovoľne podelia so svojím nadziskom. SBA toto stretnutie odmietla. Odborový zväz bánk a poisťovní (OZ BP) tento postoj SBA vôbec neprekvapil. Skôr naopak. Len potvrdil naše viacročné skúsenosti z predchádzajúceho sociálneho dialógu a fakt, že bankám pôsobiacim na Slovensku nezáleží na jej klientoch, ale ani na zamestnancoch. Ide im len o odvedenie čo najvyššieho zisku zahraničným akcionárom a o udržanie vlastných pozícií v manažmente bánk. Klienti i zamestnanci sú zaujímaví len ako čísla na generovanie zisku.
Na tento postoj bánk sa snaží OZ BP už dlhodobo upozorňovať. Náš hlas však nebol nikdy vypočutý, lebo ani politikom, s výnimkou obdobia pred voľbami, až tak veľmi na ľuďoch nezáleží.
Ale aby sme neboli k bankám až takí nespravodliví. Politici si vždy, keď v štátnej kase chýbajú peniaze, spomenú na oslíka potras sa, z ktorého sa sypú zlaté dukáty. Tie potrebujú na to, aby vykryli deficit spôsobený aj ich neuváženými a neadresnými, ak nie doslova amatérskymi rozhodnutiami typu očkovacia lotéria alebo zvýšenie prídavkov na deti pre všetkých. Veľké a úspešné korporácie preto právom môžu mať dojem, že sú za svoj úspech
trestané. Pritom byť úspešný a vytvárať zisk, či dokonca nadzisk, nie je nič zlé. Neetické je to až vtedy, keď sa takéto spoločnosti nechcú primerane deliť so svojím ziskom s tými, ktorí ho vytvárajú, a keď väčšinu zisku odvádzajú zahraničným akcionárom bez toho, aby primerane nepomáhali rozvoju spoločnosti, v ktorej zisk tvoria.
Problémom minimálne posledných dvoch rokov je, že napriek rastúcim ziskom bánk a sektoru ako celku, reálne mzdy klesajú. Priemernú mzdu v sektore, nad úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ťahajú nahor vysoké mzdy manažérov. To vytvára nepriaznivý obraz v spoločnosti o nespokojných dobre platených bankároch. Ako sú však na tom radoví zamestnanci v skutočnosti? Ich mzdy sú v hlbokom závese za mzdami zamestnancov na manažérskych pozíciách. Nezodpovedajú na nich kladeným nárokom, vyžadovanej kvalifikácii a potrebným zručnostiam. Nástupná mzda zamestnanca v pobočke pohybujúca sa okolo 1 100 Eur je toho dôkazom, dvojciferná miera fluktuácie neklamným prejavom.
V čase dvojcifernej inflácie, ktorej čelíme už druhý rok, mzdy zamestnancov vo vysoko ziskovom bankovom sektore rastú o cca 6 % , pričom mzdy ich kolegov v Taliansku, Rakúsku či Belgicku sa zvyšujú minimálne o mieru inflácie. Tvrdenie Slovenskej bankovej asociácie, že ziskovosť bánk na Slovensku je nízka, nie je celkom pravdivé. Stačí si pozrieť a porovnať ukazovatele, ako návratnosť kapitálu, alebo cost income ratio.
Realitou je, že mzdy zamestnancov na Slovensku, nie len v bankovom sektore, sa prepadli na dno miezd v rámci Európskej únie. A doplácame na to všetci, štát nevynímajúc.
Čo na to odbory?
Snaha odborov o riešenie miezd a dopadov inflácie na peňaženky zamestnancov naráža na odmietavý postoj SBA i jednotlivých bánk. Reálne zvýšenie miezd za rok 2023, napriek vytvorenému zisku bánk, sa ani nepriblížilo miere inflácie. Dohodu v tomto smere pre rok 2024 SBA zmietla zo stola a náznaky z podnikovej úrovne dávajú tušiť, že prehlbovanie poklesu reálnych miezd stopku mať nebude.
Na obzore je nový bankový odvod. Ten sa v minulosti nestretol s pozitívnym ohlasom SBA a negatívny postoj sa črtá aj teraz. Aký bude teda jeho dopad na mzdy a situáciu zamestnancov bánk? Pred jeho zavedením v minulosti banky hrozili prepúšťaním, obmedzením poskytovania hypoték, technického rozvoja…Nič takého sa nestalo. A nič sa nestalo ani po jeho dodatočnom zrušení. Poplatky ani úroky sa neznížili, mzdy zamestnancov sa nezvýšili. Obdobné argumenty sú zo strany SBA na stole aj v súčasnosti.
Banky v minulosti v súvislosti s vytvoreným ziskom, urobili len to, čo boli nútené urobiť podľa zákona. Urobia to zrejme aj teraz. Tam, kde vládnu peniaze a záujmy zahraničných akcionárov ide dobrá vôľa podeliť sa o nadzisky v prospech zamestnancov a spoločnosti bokom. Avšak nepredbiehajme a počkajme si na avizované vlastné riešenia situácie v oblasti hypoték zo strany SBA.
Zákonom stanovený bankový odvod, v lepšom prípade vlastné riešenia SBA, ako výraz ich ochoty podeliť sa určitým spôsobom o nadzisk, môže pomôcť ohrozeným skupinám obyvateľov a látať diery v štátnom rozpočte. Bolo by však ilúziou očakávať, že po odvode sa ujde aj na zvýšenie miezd zamestnancov bánk. Skôr naopak. Politikmi deklarované približovanie miezd zamestnancov na Slovensku, vrátane bankového sektora, je z roka na rok len väčšou utópiou.
Sme presvedčení o tom, že bez konkrétnych opatrení sa budú rozdiely v mzdách zamestnancov na Slovenku a vyspelých krajinách naďalej len prehlbovať a pozícia na chvoste rebríčka miezd zamestnancov Európskej únie upevňovať.
Ing. Svetozár Michálek, v. r.
predseda OZ BP