V čase dvojcifernej inflácie, ktorej na Slovensku čelíme už druhý rok, mzdy zamestnancov v bankovom sektore, napriek vysokým ziskom bánk, rastú v priemere o 6 % a reálne mzdy zamestnancov sa už niekoľko rokov po sebe prepadajú. Sprievodným javom tohto vývoja je nedostatok zamestnancov, a to aj napriek vykonávanej reštrukturalizácii bánk, digitalizácii procesov a kampani Slovenskej bankovej asociácie (SBA), založenej na presviedčaní verejnosti o atraktívnosti a prestíži bankového sektora.
Odborový zväz bánk a poisťovní (OZ BP) poukázal na príčiny tohto stavu, a už v roku 2021 vyzval SBA bezúspešne na riešenie miezd zamestnancov. V tomto roku nasledovala výzva a návrh na uzavretie Dohody o zvýšení miezd zamestnancov v sektore bankovníctva v roku 2024 najmenej o priemernú mieru inflácie v národnom hospodárstve za rok 2023.
Odmietavý postoj SBA k návrhu však len potvrdil viacročné skúsenosti z predchádzajúceho sociálneho dialógu. Medzi argumentmi SBA, na ktorých postavili svoje odmietnutie, úplne absurdne vyznieva tvrdenie, že zvýšenie základných miezd „cez infláciu by viedlo k roztočeniu inflačnej špirály zvyšovania miezd v bankovom sektore, destabilizácii sektora a k zníženiu počtu zamestnancov v jednotlivých bankách“. Zahraničné skúsenosti, kde viazanie zvyšovania miezd na mieru inflácie nie je nič výnimočné, tento mýtus vyvracajú. Odmietanie takéhoto riešenia síce prináša bankám úsporu personálnych nákladov, ale v konečnom dôsledku znamená, že mzdy zamestnancov v týchto krajinách sa od miezd zamestnancov na Slovensku, a to nielen v bankovom sektore, míľovými krokmi vzďaľujú!
Skrývať sa za rôzne modely kompenzačných schém v bankách, ktoré sú viazané na odmeny a bonusy za predaj produktov, smerujúce k neustálemu zvyšovaniu výkonnosti zamestnancov, neriešiace ich základné mzdy, nepovažujeme za vyvážené a férové. Je otázkou, či banky v dostatočnej miere a správnym spôsobom pracujú s platovými prieskumami renomovaných spoločností, na ktoré sa odvolávajú, keď dlhodobo zápasia s deficitom zamestnancov.
SBA tvrdí, že viazanie jednotlivých bánk konkrétnym percentom zvýšenia základných miezd nezohľadňuje aktuálnu situáciu a nepovažuje ho za správne, a uvádza i to, že sa kolektívnemu vyjednávaniu už od roku 2016 nevenuje. Z dostupných informácií však možno dospieť k tomu záveru, že práve z prostredia SBA mohli vzísť parametre vyjednávania nárastu základných miezd v jednotlivých bankách pre rok 2023. To nemožno vnímať inak ako zahmlievanie skutkového stavu v oblasti koordinovaného postupu bánk v kolektívnom vyjednávaní na podnikovej úrovni.
Výzvy SBA smerované OZ BP, k aktívnej účasti na sociálnom dialógu na národnej úrovni v tripartite a na lobovanie proti zavedeniu bankového odvodu považujeme v situácii, keď SBA odmieta sociálny dialóg na sektorovej úrovni, za nanajvýš pokrytecké. Pritom účasť SBA, ktorá nie je zamestnávateľským zväzom, na sociálnom dialógu v tripartite prostredníctvom členstva v Republikovej únii zamestnávateľov, je podľa nášho názoru protiprávna. Stojí za zmienku, že na riešenie tohto stavu, na ktorý OZ BP už niekoľko rokov upozorňuje, sa doteraz u žiadnej z vládnych garnitúr nenašla politická vôľa, dostatočný priestor a podpora.
Bolo to práve zhromaždenie členov SBA, ktoré v roku 2016 rozhodlo o zmene stanov s vypustením kolektívneho vyjednávania z ich znenia. Je evidentné, že SBA takýto stav oslabenia sociálneho dialógu vyhovuje. Tvrdenie SBA, že kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni funguje veľmi dobre a efektívne nie je v súlade s realitou. Dokumentuje to z roka na rok rastúci počet kôl vyjednávaní, aj hľadanie ciest k dohode s využitím inštitútu štrajkovej pohotovosti, či sprostredkovateľa. Nezanedbateľným faktom je, že kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni sa týka len deviatich bánk a ich zamestnancov z 26, čo zjavne SBA vyhovuje. Sme presvedčení o tom, že sociálny dialóg v týchto bankách funguje len vďaka sociálnemu dialógu v materských bankách. Tie ostatné robia skryte, či otvorene, všetko preto, aby v nich odborové organizácie nevznikli, alebo aby ich založenie ako Tatra banka, a.s. všetkými možnými i nemožnými cestami spochybňovali.
Odmietavý postoj SBA k návrhu OZ BP na zvýšenie miezd zamestnancov bánk vo väzbe na infláciu len opätovne deklaruje nedostatok vôle a záujmu ukrajovať z vytváraného zisku na riešenie miezd zamestnancov a napokon aj odvahy presadiť na takéto riešenie u zahraničných akcionárov potrebné zdroje.
Ing. Svetozár Michálek – predseda OZ BP