Práca v sektore služieb sa v posledných rokoch mení rýchlejšie, než na čo boli mnohí zamestnanci
zvyknutí. Digitalizácia, nástup umelej inteligencie, rastúci tlak na výkon a neistota pracovných
podmienok sa stávajú každodennou realitou. Práve tieto zmeny boli v centre diskusie na CE
medzinárodnej konferencii Towards Smart Bargaining in Europe’s Services Sectors, ktorá sa zamerala na posilnenie kolektívneho vyjednávania v európskom sektore služieb.
Konferencia spojila zástupcov odborových organizácií, analytikov a poslancov Európskeho parlamentu z viacerých krajín EÚ. Spoločným cieľom bolo pomenovať problémy, ktorým dnes zamestnanci čelia, a hľadať spôsoby, ako môže sociálny dialóg lepšie fungovať v praxi – nie len na papieri.
Skúsenosti z krajín, kde sa práca mení podobne
Diskusia vychádzala z výskumu realizovaného v Chorvátsku, Turecku, Srbsku, na Slovensku, v Česku, Severnom Macedónsku, Taliansku, Rumunsku a Francúzsku. Napriek rozdielom medzi krajinami sa opakovane ukazovalo, že zamestnanci v sektore služieb riešia veľmi podobné výzvy.
Sektor služieb – od obchodu, cez finančné služby, médiá a komunikáciu až po sociálnu a zdravotnú
starostlivosť – je dnes pod silným tlakom. Bez funkčného sektorového kolektívneho vyjednávania majú
zamestnanci len obmedzený priestor ovplyvniť svoje pracovné podmienky v čase rýchlych technologických a
organizačných zmien.
Keď sociálny dialóg potrebuje podporu z Európy
Svoje pohľady na konferencii predstavili aj poslanci Európskeho parlamentu. Zhodli sa, že sociálny dialóg nemožno vnímať ako samozrejmosť a že Európska únia má politickú zodpovednosť aktívne podporovať kolektívne vyjednávanie, najmä v sektoroch služieb.
Zaznelo, že v odvetviach ovládaných veľkými nadnárodnými spoločnosťami je rovnováha medzi zamestnávateľmi a zamestnancami často narušená. Bez politickej podpory na úrovni EÚ hrozí ďalšie oslabovanie pracovných práv, ktoré sa v praxi prejavuje tlakom na výkon, flexibilitu bez istôt a zhoršovanie pracovných podmienok.
Finančný sektor: dlhodobý problém, ktorý sa prehlbuje
Osobitná pozornosť bola venovaná finančnému sektoru. Jana Szászová z Odborového zväzu bánk a poisťovní (SR) upozornila na dlhodobé oslabovanie sektorového kolektívneho vyjednávania v bankovníctve a poisťovníctve, najmä v krajinách strednej a východnej Európy.
Použitie umelej inteligencie, digitalizácia procesov a neustály tlak na výkon menia každodennú prácu zamestnancov. Bez silnej koordinácie odborových organizácií a bez politickej podpory hrozí, že sa pracovné podmienky budú zhoršovať postupne, často nenápadne – až kým sa zmena nestane normou.
Smart bargaining ako odpoveď na meniacu sa realitu práce
Zástupcovia UNI Europa, vrátane regionálneho tajomníka Olivera Roethiga, zdôraznili význam tzv. smart bargaining – kolektívneho vyjednávania založeného na medzinárodnej spolupráci a schopnosti reagovať na technologické a ekonomické zmeny.
Diskusia ukázala, že tam, kde je tradičné vyjednávanie oslabené, môže práve spolupráca naprieč krajinami a
sektorový prístup pomôcť chrániť pracovné práva zamestnancov v službách.
Solidarita nie je pojem, ale nástroj
Účastníci konferencie sa zhodli na potrebe posilniť sektorový prístup a cezhraničnú solidaritu, najmä v
odvetviach ovládaných veľkými nadnárodnými spoločnosťami. Solidarita medzi odborovými organizáciami v
rámci Európy bola označená za nevyhnutný predpoklad účinného kolektívneho vyjednávania.
Konferencia tak jasne ukázala, že bez silných odborov, sektorového kolektívneho vyjednávania a politickej podpory na úrovni Európskej únie nebude možné zabezpečiť spravodlivé mzdy a dôstojné pracovné podmienky pre ľudí, ktorí každý deň pracujú v európskom sektore služieb.
